Mŕtvola

Hustá tma, keď silným svetlom svietim

Slnko zapadlo priamo do stredu oblohy.

Horké svetlo keď zaspím

A prebúdzam sa znova na čiernej pláni.

Nedokážem pokojne spať

Neviem pokorne žiť

Skúšam sa postaviť

No darí sa mi len spadnúť.

Pod mrazivou úrovňou života

Nie som ako čisté dieťa

Nepotrebná hnilá robota

Po chvíli žitia zabije ťa.

Niekde za ďalekým horizontom

Vidím stále červený oheň v tme

Nebezpečná hra so životom

Tá, v ktorej všetci sme.

Bolesť ukrýva vysnívanú slasť

Bolí to, stále ju neviem nájsť,

Prejedená živým hnusom

Zaspávam pod teplučkým humusom.

Prebúdzam sa tam,

Kde včera bola nádej.

Dnes tam nachádzam

Znova iba prázdnu nádobu.

Skúšam nazrieť do nej,

No vtiahne ma hlboko dnu

Do čierno čiernej miesnoti

Z ktorej niet úniku.

Ostávam v nej,

Na zemi sa zo mňa valí blato

Krvavá tvár a zlámané srdce,

Prichádza jar, už štrngocú čierne ovce.

Som dávno mŕva

a veľmi smrdím,

Som prehnitá zvnútra

kde slnko nevpustím.

Moje neúprimné srdce

umiera znova v inej chvíli

už aj mravce sú veľké 

keď biele ovce zdajú sa tmavými.

Som živá mŕtvola z temnej márnice

pomoc neprichádza

moje slzy sa prelievajú cez kopce

no stále ostávam sama.

Už nekričím o pomoc

márne sa snažím

umrela som dávno

pomaličky sa v pekle smažím.